Slzy a úsmevy, Op.25
Slzy a úsmevy, Op.25 (Tears and Smiles) is a 1909 song cycle on Slovak poetry by Slovak composer Mikuláš Schneider-Trnavský. It is among his best known vocal compositions. The songs were first published in 1912.[1][2]
Songs
- 1. Prsteň ("A ring") to a text by Janko Jesenský
- 2. Pieseň ("A song") Ivan Krasko
- 3. Vesper Dominicae - Ivan Krasko[3]
- 4. Letí Havran, Letí ("Fly crow, fly") Svetozár Hurban Vajanský[4]
- 5. Nôžka ("The little leg") Svetozár Hurban Vajanský
- 6. Uspávanka ("Lullaby") from the publication Nový Nápev Na Prostonárodné Slová
- 7. Keď Na Deň Zvoniť Mali ("When in the morning rings the bell") Ivan Krasko[5]
- 8. Magdaléna - Vladimír Roy
Recordings
- Štefan Margita, 2006
References
- ↑ Hudobný archív - Volume 7 1983 -- Page 18 "Piesne pod názvom Slzy a úsmevy vysli roku 1912 nákladom Kníhtlaciarskeho úcastinárskeho spolku v Martine. ... zistif uz z pozoruhodného vyberu básnikov a básní: trikrát je tam zastúpeny Ivan Krasko (piesñami PteseÄ, Vesper Dominicae, ...
- ↑ The Encyclopaedia of Slovakia and the Slovaks Tamara Archleb Gály - 2006 "In his secular music he inclined to the style of late romanticism. He excelled as a lyric poet and melody maker. For his art songs he drew inspiration from modern town song (collections Drobn& kvety — Tiny Flowers, Slzy a usmevy — Tears and Smiles
- ↑ Vesper Dominicae - Ivan Krasko "Tam niekde v diaľke v čierňavých horách dedinka biela túli sa k zemi pokojná, tichá. V nej starodávne vážneho vzhľadu si domy čušia."
- ↑ Svetozár Hurban Vajanský Sobrane diela Svetozara Hurbana Vahanského Volume 7 1925 - Page 130 "Letí havran, letí, radostne si kráka, nesie krm pre deti, pre rodinku svoju, co tarn v hniezde caká. Bezí vlk a vyje, mäsa kus má v pysku pre vlcatá svoje, co hladujú, mrznú v dlhom zimovisku. Lez ta v lono hory nejde nik, neletí."
- ↑ Ivan Krasko: Nox et solitudo (Noc a samota) "Keď na deň zvoniť mali, vyšli sme, za prítmia, za šera, verili, že snáď k večeru vráti sa dôvera. A celý, celý deň sme sami šli, v dôvere, bez oddychu, dúfali, že snáď unavení skrotíme krutú pýchu ... A večerom dva spolu došli sme, bez večery, nesvojskí – a jedno srdce skučalo po psovsky, po psovsky ... (Ivan Krasko)"
This article is issued from Wikipedia - version of the 7/13/2014. The text is available under the Creative Commons Attribution/Share Alike but additional terms may apply for the media files.